MÚ 2/2010

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2009 z daňového hľadiska
A. Preplatky na poistnom a daň
Všeobecne platí, že ak zaplatené preddavky na poistné na zdravotné poistenie boli za rok 2009 zohľadnené na daňové účely ako položka znižujúca príslušný čiastkový základ dane, platba prijatá v roku 2010 sa musí zahrnúť (vrátiť) do príslušných zdaniteľných príjmov, a tým spätne dodaniť. Ide o čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
U poistencov môže ísť o tieto situácie:
1.         Ak ročné zúčtovanie poistného vykonal zamestnancovi zamestnávateľ
Zamestnávateľ zaplatí zamestnancovi preplatok na poistnom, ktorý mu uhradí zdravotná poisťovňa, do konca júna 2010.
Súčasne mu tento preplatok poistného bude musieť zahrnúť do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti v mesiaci výplaty a v podstate ho tým dodaniť. Nie je podstatné, že preplatok sa vecne týka poistného za rok 2009. Realizoval sa fakticky tento rok. Preplatok poistného treba pripočítať k ostatným mesačným zdaniteľným príjmom zamestnanca a celkový príjem zdaniť spolu.
Z preplatku poistného (ako zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti) sa poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie/zabezpečenie neplatí. Netvorí vymeriavacie základy.
Ak sa stalo, že zamestnanec bude mať u zamestnávateľa vyplatený len preplatok poistného (napr. už u neho nepracuje), musí mu ho zdaniť preddavkom na daň bez ohľadu na jeho výšku. Aj keby bol v úhrne do 165,97 € bez podpísaného vyhlásenia na zdanenie príjmov zo závislej činnosti, nebude môcť aplikovať zrážku dane (bolo by to v rozpore s § 43 ods. 3 písm. j/ a písm. l/ zákona č. 595/2003 Z. z.).
Zamestnancovi, ktorý už príjmy zo závislej činnosti od tohto zamestnávateľa nepoberá, preplatok poistného (po zdanení preddavkom na daň) zašle poštou (alebo na účet).
Po skončení roka nesmie zamestnávateľ zabudnúť uviesť aj tento príjem do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti, aj keby sa jednalo len o tento príjem zamestnanca za rok 2010.
Vyplatené preplatky na poistnom nebudú po skončení roka vysporiadané daňovo, pretože sa aplikuje preddavok na daň (nie zrážková daň). To znamená, že sa s ním bude musieť počítať pri podaní daňového priznania alebo v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Zrazený preddavok na daň sa tak ako v ostatných prípadoch započíta na celoročnú daňovú povinnosť zamestnanca.
V niektorých prípadoch to bude aj výhodné – pri nízkych celoročných zdaniteľných príjmoch daňovníka sa mu zrazený preddavok na daň za stanovených podmienok vráti (po započítaní nárokových nezdaniteľných častí základu dane).
Pozor:
Zrážkovú daň na tento príjem nemôže zamestnávateľ uplatniť (ak preplatok nehradí zdravotná poisťovňa).

Poznámka:
Ide o to, že podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. je možné zrážkovú daň z príjmov zo závislej činnosti realizovať len z príjmov uvedených v § 5 ods. 1 písm. a) až g) tohto zákona pri nepodpísanom vyhlásení na zdanenie týchto príjmov do 165,97 € mesačne.
Vrátené poistné je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. i) cit. zákona, ktoré medzi nimi uvedené nie je.
Ak však preplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného vráti poistencovi ako daňovníkovi priamo zdravotná poisťovňa, zrážkovú daň aplikuje bez ohľadu na výšku preplatku v zmysle § 43 ods. 3 písm. l) cit. zákona. Platí to bez ohľadu na to, či ide o zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu.
Uvedené postupy sa uplatnia len vtedy, ak v roku 2009 bol o poistné zamestnancovi znížený čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti. Ak tomu tak nebolo, preplatok na poistnom potom nie je možné zdaniť.

 

 

 

Nový štvrťročný prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň...
Lehoty
Pripomíname, že lehota na jeho predloženie je všeobecne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka (§ 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.). To znamená, že za I. štvrťrok 2010 sa mal predložiť najneskôr do 30. apríla 2010, za II. štvrťrok to bude 31. júl 2010 (resp. 2. august, keďže 31. júl pripadá na sobotu), atď.
Prehľad musí zamestnávateľ predložiť daňovému úradu len na tlačive určenom MF SR.

Sankcie za nepredloženie
Ak zamestnávateľ daňovému úradu prehľad nepredloží v zákonnej lehote, hrozí mu, podľa § 35 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov... v znení neskorších predpisov, že správca dane mu vyrubí pokutu vo výške 66,38 €. Ak ho nepredloží ani v lehote určenej týmto správcom dane vo výzve, bude mu uložená pokuta vo výške 132,77 €. Uložiť však môže len jednu pokutu.
Nové tlačivá prehľadov majú v podstate rovnakú štruktúru po vecnej stránke ako tlačivá platné do konca roku 2009. Doplnené sú o údaje týkajúce sa priznanej a vyplatenej sumy zamestnaneckej prémie, v nadväznosti na výšku odvodovej povinnosti zamestnávateľa. Sumy sú uvádzané v eurách na dve desatinné miesta (centy).
Vyplnili ste prehľad za I. štvrťrok 2010 správne?
Na ilustráciu a kontrolné účely uvádzame spôsob vyplnenia tohto tlačiva za obdobie I. štvrťroka 2010, i keď už lehota na jeho predloženie uplynula. Ide v podstate o kontrolu, či sa nespravila chyba. Prehľady za II. a ďalšie štvrťroky sa budú pravdepodobne vystavovať podobne, ak nedôjde k vecnej zmene zákona o dani z príjmov. Z uvedeného dôvodu nemôžeme s istotou uviesť postup jeho vyplnenia v budúcnosti.
Vzor aktuálneho tlačiva uvádzame na konci príspevku na názornom príklade.
Potrebné je vychádzať predovšetkým z poučenia, ktoré je súčasťou tlačiva a z právneho stavu platného v priebehu I. štvrťroka 2010 (zákon č. 595/2003 Z. z.). Pri zmene tohto zákona je vždy potrebné na to myslieť i pri spracovaní prehľadu.
Tlačivo sa vypĺňa tak, že číselné údaje (sumy) je potrebné zarovnať vpravo, ostatné údaje treba písať zľava (napr. priezvisko alebo obchodné meno). Nevyplnené riadky je potrebné ponechať prázdne.
Údaje sa vypĺňajú paličkovým písmom podľa vzoru písmen uvedených v záhlaví na 1. strane tlačiva, písacím strojom alebo tlačiarňou, čiernou alebo tmavomodrou farbou.
V prehľade sa rozčleňujú sumy zrazených a odvedených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a dane (z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a dane vybranej zrážkou podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z.) podľa jednotlivých mesiacov prvého štvrťroka (január, február a marec).
Preddavky na daň a daň vybraná zrážkou sa uvedú len z vyplatených príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „mzdy“) za tieto mesiace, resp. z príjmov skutočne vyplatených najneskôr do konca apríla 2010. Ak mzdy zamestnancov neboli do predloženia prehľadu vyplatené (t. j. boli „len“ zúčtované), tak sa preddavky na daň (daň) do neho nemôžu uviesť.
Vychádzame z toho, že preddavky na daň alebo daň sa zrážali v I. štvrťroku 2010 zo všetkých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti (vrátane príjmov zo sociálneho fondu). Len ak mesačná nezdaniteľná suma bola vyššia ako čiastkový základ dane v príslušnom mesiaci, preddavok na daň nevyšiel žiaden a žiadna zrážka preddavku sa logicky nerealizovala (čiastkový základ dane bol „nulový“).
Prehľad sa netýka:
príjmov od dane oslobodených (keďže sa z nich logicky nezrážajú preddavky na daň a ani daň) a
dane vybranej zrážkou z iných druhov príjmov (napr. v banke z úrokov, kedy ide o príjem z kapitálového majetku alebo vo vydavateľstve časopisu z príspevkov autorov, kedy ide o príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti).
Ak bol zamestnávateľ napr. v platobnej neschopnosti alebo aj z iného dôvodu zamestnancom nevyplatil mzdy za I. štvrťrok 2010 (len ich zúčtoval), tak zrážku preddavkov na daň alebo dane nemohol ani realizovať, čo znamená, že takéto údaje do prehľadu nebude logicky uvádzať.
Pri príjmoch zo závislej činnosti je na daňové účely podstatná výplata, nie obdobie, ktorého sa príjem vecne týka.
Vychádzame z § 35 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého zamestnávateľ zrazí preddavok na daň pri výplate alebo pri poukázaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru (napr. na jeho sporožírový účet) – bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa vypláca. Rovnako to platí aj pri výbere dane podľa § 43 tohto zákona.
Mzdou rozumieme akýkoľvek príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.
Ak boli v I. štvrťroku 2010 v niektorých mesiacoch vyplatené mzdy ešte za IV. štvrťrok 2009 alebo skoršie obdobia, uvedú sa zrazené preddavky na daň alebo zrazená daň z týchto príjmov do mesiaca, v ktorom boli skutočne vyplatené.
Odvodová povinnosť zamestnávateľa je ďalej upravovaná o opravy a vyplatené daňové bonusy oprávneným zamestnancom.
Príklad č. 1
Ak sa februárová výplata realizovala v skutočnosti v marci, preddavok na daň sa z tohto príjmu zrazil v čase výplaty (v marci) a odviedol v päťdňovej zákonnej lehote. V prehľade sa tento preddavok na daň uvedie v stĺpci „február“ (02) s marcovým dátumom.

Vždy je podstatný čas výplaty, nie obdobie, ktorého sa týka. Ak sa stalo, že do 30. apríla 2010 nebola výplata napr. za mesiac február stále realizovaná, tak sa v stĺpci február neuvedie žiaden údaj (bude uvedený v prehľade za II. alebo ďalší štvrťrok 2010, podľa toho, kedy bude príjem naozaj vyplatený).
1. strana
Okrem identifikačných údajov zamestnávateľ uvedie, o aký druh prehľadu ide (riadny alebo opravný) a za ktoré obdobie (kalendárny štvrťrok).
Po prvý raz sa prehľad podáva ako „riadny“, a ak sa nájde dodatočne v ňom chyba, tak sa pošle na daňový úrad ako „opravný“.

Opravy „starých” prehľadov
Pri podaní opravného prehľadu, ktorý sa bude týkať ešte období pred rokom 2009, je potrebné pamätať na to, že sa musí vykázať ešte v Sk na tlačive platnom v tom období, ktorého sa týka. Na prepočet sumy, ktorá bude musieť byť odvedená správcovi dane, sa použije potom konverzný kurz (30,126) v prepočte z Sk na menu euro a zaokrúhli sa na eurocenty nadol.

2. strana
Hore je potrebné vyplniť DIČ, ktoré je zhodné s číslom uvedeným na 1. strane. Pri vyplnení tejto strany je potrebné vychádzať napríklad z nasledovných zásad:
ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie mzdy mesačne, tak mal zraziť preddavok na daň pri vyúčtovaní (výplate) zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac;
zdaniteľnou mzdou bol v I. štvrťroku 2010 na daňové účely úhrn všetkých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancom za každý kalendárny mesiac tohto štvrťroka, atď. Podľa splnenia podmienok je potom úhrn príjmov zdanených preddavkami na daň podľa § 35 alebo daňou podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z.;
ak zamestnávateľ vyplatil zamestnancom mzdy za príslušný mesiac vo viacerých termínoch, uvedie do príslušného mesiaca úhrn všetkých zrazených preddavkov na daň a dane, ktoré sa týkali príslušného mesačného obdobia (brigádnici a pod.);
ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi len nepeňažný zdaniteľný príjem, z ktorého nebolo možné zrážku preddavku na daň realizovať, postupoval podľa § 35 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. To znamená, že preddavok na daň zrazil alebo zrazí z príjmu pri najbližšom peňažnom plnení. Až v tom čase ho uvedie do prehľadu. Ak takéto peňažné plnenie nebude do konca roka 2010 u zamestnanca realizované (resp. do konca januára 2011), tak sa táto daňová povinnosť s ním vyrovná po skončení roku pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo daňovom priznaní za rok 2010 (na základe potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti, do ktorého zamestnávateľ uvedie i tento nezdanený príjem). V tomto prípade sa tento príjem v priebehu roka 2010 vôbec nezdaní (preddavok sa preto nemôže v prehľade logicky uviesť). Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak nepeňažný príjem bol v čase plnenia takého rozsahu, že peňažné plnenie zamestnanca nestačilo na pokrytie preddavku na daň v plnej výške (napr. „darovanie” odpísaného motorového vozidla zamestnancovi alebo nehnuteľnosti zamestnancovi zdarma alebo za cenu nižšiu, ako je bežná).

V hornom riadku „R”:
„Kalendárny mesiac” - uvedú sa za prvý štvrťrok 2010 mesiace január, február a marec, číselnými údajmi 01, 02 a 03.
Sumy (číselné údaje) je potrebné vypĺňať v eurách na dve desatinné miesta, bez čiarok, bodiek a pomlčiek.
Nevyplnené riadky je potrebné ponechať prázdne (nedávať napr. do stredu čiarku alebo krížik).

Riadok 1
V riadku „Dátum” sa má podľa poznámky 1) uviesť dátum výplaty, poukázania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru za príslušný kalendárny mesiac, t. j. dátum skutočnej zrážky preddavkov na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti (väčšinou nasledujúci mesiac, kedy bola realizovaná výplata).
Ide o dátumy výplat miezd v I. štvrťroku, t. j. kedy bola vykonaná zrážka preddavkov na daň.
Ak zamestnávateľ vykonával vyúčtovanie miezd vo viacerých termínoch, uvedie dátum posledného výplatného termínu za príslušný mesiac, atď.
Zrážka preddavku na daň sa realizuje pri výplate (nie zúčtovaní!), z uvedeného dôvodu sa v podstate uvádza dátum výplaty príjmu.

 

 

Daňový bonus v roku 2010 v súvislosti so štúdiom
Začiatok sústavnej prípravy
Začiatok sústavnej prípravy je to dôležitý z toho dôvodu, že má význam sledovať ho v súvislosti s daňovým bonusom najmä v prípadoch, ak napr.:
vysokoškolské štúdium nenasleduje na skončenie strednej školy v tom istom roku alebo
ak druhý stupeň vysokoškolského štúdia nenasleduje v tom istom kalendárnom roku po skončení prvého stupňa.

Príklad č. 7
Dieťa zamestnanca skončilo strednú školu v máji 2008. Potom bolo zamestnané. V roku 2010 spraví prijímacie skúšky na vysokú školu – denná forma. V septembri 2010 bude zápis.
Od mesiaca septembra (vrátane) bude mať rodič nárok na mesačný daňový bonus pri splnení ostatných podmienok.
Ak by toto dieťa skončilo strednú školu v máji 2010 a začne od septembra 2010 študovať na vysokej škole, nárok na daňový bonus je za celý rok 2010 (za predpokladu, že bude do konca roka denne študovať).

Príklad č. 8
Dieťa zamestnanca skončilo štátnou záverečnou skúškou vysokoškolské štúdium prvého stupňa v júni 2009.
Od septembra 2010 začne študovať druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Od mesiaca septembra (vrátane) bude mať rodič nárok na daňový bonus (ide o začiatok štúdia).

Ak dieťa štúdium preruší a po nejakom čase v ňom bude pokračovať, nejde o začiatok sústavnej prípravy, ale len pokračovanie. Vtedy sa daňový bonus uplatní až od nasledujúceho mesiaca. Podobne to platí aj v prípade, ktorý sme uviedli v predchádzajúcom príklade, t. j. ak študent prestúpi z externej formy na dennú formu štúdia.

Príklad č. 9
Dieťa zamestnanca po prvom ročníku vysokej školy prerušilo štúdium v roku 2008 a znova začne študovať (pokračovať v začatom štúdiu) od druhého ročníka od septembra 2010. Zápis bude v septembri 2010.
Nárok na daňový bonus bude mať rodič od mesiaca októbra 2010 (pretože nepôjde o začiatok sústavnej prípravy, ale pokračovanie s prerušením, kedy sa do úvahy na daňový bonus berie až nasledujúci kalendárny mesiac).

Uvedené platí až po skončení povinnej školskej dochádzky.
Sústavná príprava na povolanie začína:
ak ide o štúdium na strednej škole, tak od začiatku školského roka      prvého ročníka strednej školy a
ak ide o štúdium na vysokej škole, tak odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia.

Skončenie sústavnej prípravy
Aj skončenie štúdia je dôležité pre uplatňovanie daňového bonusu v súvislosti s ukončením nároku.
Pokiaľ ide o skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky, podľa § 22 školského zákona platí, že:
žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku jej plnenia absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa školského zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom dovŕšil 16. rok veku;
žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku a
žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.
Zo zákona č. 600/2003 Z. z. vyplýva, že obdobia po skončení školy sa posudzujú rozdielne pri skončení strednej školy a pri skončení vysokoškolského štúdia.
Napríklad výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, záverečnou pomaturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou.
Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne maturitnú skúšku alebo záverečnú skúšku, prestáva byť žiakom školy.
Neznamená to vždy aj súčasne skončenie nároku na daňový bonus.
Podľa § 65 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách sa štúdium riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu.
Dňom skončenia štúdia na vysokej škole je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia alebo študijného programu (napr. štátna skúška).
Štúdium podľa študijného programu nesmie podľa vysokoškolského zákona presiahnuť jeho štandardnú dĺžku o viac ako dva roky.
Štandardná dĺžka štúdia je vyjadrená v akademických rokoch. Na účely daňového bonusu sa však i napriek tomu ďalšie štúdium po presiahnutí štandardnej dĺžky do úvahy už neberie. Pozri § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 600/2003 Z. z.
Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.
Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium na vysokej škole môže skončiť (§ 66 zákona č. 131/2002 Z. z.) aj inými spôsobmi. Napríklad:
zanechaním štúdia (odo dňa, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia),
neskončením štúdia v rámci štandardnej dĺžky s predĺžením najviac o dva roky (dňom je koniec akademického roku, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium),
vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy alebo vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c) cit. zákona, kedy je rozhodujúci deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,
zrušením študijného programu (§ 87 ods. 2 cit. zákona), ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu (podstatný je deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu) a
smrťou študenta.
V týchto prípadoch sa nárok na daňový bonus automaticky končí prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Príklad č. 10
Dieťa zamestnanca zanechalo vysokoškolské štúdium. Písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti bolo doručené vysokej škole 12. januára 2010.
Rodič má nárok na daňový bonus za rok 2010 len za mesiac január (20 €).
Ak však toto dieťa začne študovať na ďalšej vysokej škole od septembra 2010, od septembra 2010 bude mať rodič opäť nárok na daňový bonus. Za celý rok 2010 potom za mesiace január, september až december).

 

 

 

 

Zvýšenie základu dane fyzickej osoby
2.            Nezdaniteľná suma do 398,33 € (12 000 Sk)
Zníženie základu dane o sumu uplatnených úhrad príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie/poistenie, finančných prostriedkov na účelové sporenie a poistného na životné poistenie sa realizuje podľa § 11 ods. 9, 10 a 11 zákona č. 595/2003 Z. z.
Zvýšenie základu dane z dôvodu nesplnenia podmienok (§ 11 ods.12 až 14 ZDP) sa môže realizovať len v daňovom priznaní.
V type „A” daňového priznania za rok 2009 sa príslušná suma uviedla do riadku 35 a v type „B” do riadku 67.
V ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti to nie je možné realizovať ani v prípade, ak k zníženiu základu dane došlo v minulosti pri tomto spôsobe vyrovnania daňovej povinnosti zamestnanca. Z § 38 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že zamestnanec môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti pod podmienkou, že nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane z uvedeného dôvodu.
O aké porušenie podmienok ide?
a)         Pokiaľ ide o doplnkové dôchodkové sporenie, ide o prípady, ak nie sú splnené podmienky ustanovené v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení... v znení neskorších predpisov.
Nedodržaním podmienok je pritom napr. výplata odstupného z doplnkového dôchodkového sporenia pred dovŕšením 55. roku života daňovníka a pred uplynutím desiatich rokov od uzavretia účastníckej zmluvy.
To znamená, že ak je vyplatené odstupné po dovŕšení uvedeného veku a dotyčný má zatvorenú účastnícku zmluvu dlhšie ako 10 rokov, nepovažuje sa to za porušenie podmienok s následnou povinnosťou zvýšenia základu dane.
Upozorňujeme na to, že v rámci doplnkového dôchodkového sporenia nie je v ZDP uvedená povinnosť platenia tohto typu sporenia po dobu aspoň desiatich rokov a možnosť plnenia až po dovŕšení 55. roku života v každom prípade. Z cit. zákona č. 650/2004 Z. z. vyplývajú aj iné formy sporenia a plnení.
Podmienky na realizáciu doplnkového dôchodkového sporenia sú špecifické (na rozdiel od účelového sporenia a životného poistenia, pri ktorých sú podmienky na tieto účely taxatívne v zákone č. 595/2003 Z. z. ustanovené). Z tohto spôsobu sporenia sa vyplácajú rôzne dávky (na ktoré sa vzťahujú aj rôzne podmienky).
Pri vyplácaní doplnkového starobného dôchodku je stanovené, že minimálne obdobie doplnkového dôchodkového sporenia musí byť aspoň desať rokov a potrebný vek nesmie byť nižší ako 55 rokov.
Ak však účastník tohto sporenia ku dňu podania žiadosti o vyplatenie tohto dôchodku dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, považuje sa podmienka minimálneho obdobia doplnkového dôchodkového sporenia za splnenú.
Môže ísť o tieto situácie (vyplácané dávky):
Na vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku je potrebné, aby toto sporenie trvalo minimálne päť rokov a potrebný vek nesmie byť nižší ako 40 rokov. Týka sa to účastníkov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 a 4 alebo ak ide o výkon prác tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj.
Na vyplatenie jednorazového vyrovnania je potrebné splniť podmienky podľa § 15 cit. zákona č. 650/2004 Z. z. – napr. je to vyplácanie invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok po uzatvorení účastníckej zmluvy pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak o jeho vyplatenie osoba požiada, atď.
Na vyplatenie odstupného sa vychádza z § 19 cit. zákona č. 650/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že je možné vyplatiť ho účastníkovi v prípade, ktorý oň požiada, ak nesplnil podmienky na vyplatenie doplnkového starobného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku.
Vyplatí sa v sume určenej dávkovým plánom, najmenej vo výške 80 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu požiadania o jeho vyplatenie.
Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. platí, že výplata odstupného z doplnkového dôchodkového sporenia pred dovŕšením 55. roku života daňovníka a pred uplynutím desiatich rokov od uzavretia účastníckej zmluvy znamená porušenie podmienok, t. j. v takomto prípade je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu uplatnených príspevkov na účely uplatnenia tejto nezdaniteľnej sumy základu dane za predchádzajúce roky.
b)         Pokiaľ ide o účelové sporenie, medzi podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy základu dane patrí (§ 11 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.):
dohodnutá doba platenia je najmenej desať rokov, pričom nie je vyplatené plnenie pred uplynutím tejto lehoty a súčasne
plnenie nastane najskôr dovŕšením 55. roku života daňovníka (po narodeninách).

Príklad č. 4
Daňovník si platil 11 rokov účelové sporenie. Dňa 25. júla 2010 dovŕši 55 rokov. Dal si vyplatiť plnenie z tejto formy sporenia v máji 2010.
Ide o porušenie podmienky, ktorá sa týka veku.
Ak by k plneniu došlo 25. júla 2010 a neskôr, bolo by to bez postihu zvýšenia základu dane.

c)         Pri životnom poistení medzi zákonné podmienky na tieto účely patrí (§ 11 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z.):
dohodnutá poistná doba je tiež najmenej desať rokov a súčasne
výplata poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby je dohodnutá v poistnej zmluve najskôr pre rok, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života (nejde o dátum narodenia ako pri účelovom sporení, ale dôležitý je rok narodenia, resp. dožitia veku).

Príklad č. 5
Daňovník si platil 11 rokov životné poistenie. Dňa 25. júla 2010 dovŕši 55 rokov. Dal si vyplatiť poistku z tejto formy poistenia v máji 2010.
V tomto prípade podmienky sú splnené – stačí, keď v príslušnom roku dovŕši potrebný vek (na rozdiel od účelového sporenia, kedy musí daný vek dosiahnuť).

Ďalšou možnosťou pri určení podmienok pri životnom poistení je, ak poistná doba je dohodnutá na neurčitú dobu.
V takom prípade sú podmienky splnené vtedy, ak výplata poistného plnenia nastane najskôr po uplynutí doby desiatich rokov od uzavretia životného poistenia a súčasne najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života.
Za nedodržanie podmienok sa pri životnom poistení všeobecne nepovažuje:
vyplatenie plnenia z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby, ktoré sú súčasťou tohto životného poistenia a
ak daňovník zomrie (dôležité je to pre dedičov – nemusia z uvedeného dôvodu dávať daňové priznanie z dôvodu zvýšenia základu dane zomretého daňovníka).
V podstate o nesplnenie podmienok ide v prípadoch, ak životné poistenie zanikne: neplatením, výpoveďou alebo odstúpením pred uplynutím doby desiatich rokov od začiatku tohto poistenia alebo pred kalendárnym rokom, v ktorom daňovník dovŕšil 55 rokov života.

 

 

 

 

Stravovanie zamestnancov
Daňové hľadisko
Pokiaľ ide o zamestnancov, pripomíname, že príspevky na stravovanie sa im nezdaňujú (sú od dane oslobodené) len v prípade:
ak sa im poskytnú v nepeňažnej forme, a to bez ohľadu na zdroj krytia a výšku (nárokové aj nenárokové) a
pri finančnom príspevku len v jednom prípade, a to ak sa zamestnancovi poskytne na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
Uvedené plnenia sú od dane oslobodené v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.
Za nepeňažnú formu považujeme poskytnutie priamo stravy zamestnancom, ďalej v prípade predaja stravných lístkov a tzv. gastrolístkov lacnejšie, ako je ich hodnota.

Príklad č. 10
Zamestnanci dostávajú na pracovisku stravu zdarma. Bez ohľadu na hodnotu poskytovanej stravy ide o príjem od dane oslobodený.

Príklad č. 11
Zamestnanci si kupujú stravné lístky v hodnote 3,50 € za 1,20 €. Sumu vo výške 2,30 € (3,50 – 1,20) hradí zamestnávateľ (1,98 € z nákladov a zvyšok zo sociálneho fondu).
U zamestnanca príjem vo výške 2,30 € je od dane oslobodený, lebo ide o nepeňažnú formu plnenia.

Príklad č. 12
Zamestnanci si kupujú gastrolístky, ktorých hodnota je 4 €. Zaplatia tiež 1,20 €. Rovnako ide u nich o príjem (2,80 €) od dane oslobodený, pretože ide o nepeňažné plnenie.
Zamestnávateľ hradí z nákladov 1,98 €, zo sociálneho fondu 0,50 € a 0,32 € z nedaňových nákladov/výdavkov.

Poskytnutie príspevku v peňažnej forme (v hotovosti, na výplatu) sa musí v ostatných prípadoch zamestnanom zdaniť. Platí to aj v prípade ďalšieho nárokového plnenia v zmysle Zákonníka práce (pri domácej práci, atď.) a automaticky pri ďalších nenárokových plneniach.

Príklad č. 13
Niektorí zamestnanci dostávajú na výplatu peňažný príspevok na stravovanie vo výške 1,98 € + zo sociálneho fondu.
Len jeden z nich ho má poskytnutý na základe lekárskeho potvrdenia – od špecialistu – ide o diabetika. Tomuto zamestnancovi sa predmetný príjem nezdaní (je od dane oslobodený).
U ostatných zamestnancov ide o iné zákonné dôvody, prečo dostávajú vyplatené príspevky na stravovanie v peňažnej forme (v zmysle § 152 Zákonníka práce). Napriek tomu sa im zdaňujú.
Poistné
Pokiaľ ide o poistné, pripomíname, že príspevky na stravovanie zo sociálneho fondu netvoria vymeriavací základ ani na sociálne poistenie a ani na zdravotné poistenie.
Pri finančnom príspevku na stravovanie hradeného z nákladov sa poistné na sociálne poistenie neplatí, pretože nejde o príjem za prácu (§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).
Z tohto príjmu je však potrebné zaplatiť preddavok na verejné zdravotné poistenie, pretože tvorí vymeriavací základ v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení... v znení neskorších predpisov). Ide o príjem zamestnancov, ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti. Aj v tomto prípade platí, že ak zdrojom je sociálny fond, poistné sa neplatí.
Ak však ide o finančný príspevok v prípade, že sa zamestnanec preukáže zamestnávateľovi lekárskym potvrdením o tom, že sa nemôže stravovať bežným spôsobom, kedy ide u neho o príjem od dane oslobodený, poistné na zdravotné poistenie sa neplatí (nejde o zdaniteľný príjem).

Polemika
Stále je diskutabilné, či možno „daňovo uznať” u zamestnávateľa príspevky na stravovanie v prípade, ak ďalší nárok vyplýva z kolektívnej zmluvy. Ak budeme vychádzať z toho, že ide v tomto prípade o tzv. ostatný nárok zamestnancov z pracovného pomeru (§ 231 ods. 1 Zákonníka práce), potom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 5. zákona č. 595/2003 Z. z. ide o ďalší daňovo uznateľný výdavok. V družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovný vzťah člena k družstvu, kolektívnu zmluvu nahrádza uznesenie členskej schôdze.

 

 

 

Suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2009 a jej vplyv v sociálnej oblasti
B. Vplyv sumy všeobecného vymeriavacieho základu                       
Výška sumy všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2009 má vplyv najmä na určenie:
1.         výšky najvyššieho (maximálneho) vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie od 1. júla 2010 do 31. decembra 2010 a od 1. januára 2011 do 30. júna 2011 – t. j. na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie (t. j. na starobné a na invalidné poistenie), na garančné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity,

P O Z O R !
Nemá vplyv na výšku najvyššieho (maximálneho) vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na zdravotné poistenie od 1. júla 2010 do 31. decembra 2010. Jeho vplyv na účely platenia poistného na zdravotné poistenie bude až od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011.

2.         výšky najvyššej (maximálnej) sumy denného vymeriavacieho základu na výpočet nemocenských dávok, t. j. nemocenského, ošetrovného, materského a vyrovnávacej dávky,
3.            osobného mzdového bodu a priemerného osobného mzdového bodu na účely ustanovenia výšky dávok dôchodkového poistenia,
4.            najvyššej (maximálnej) dávky garančného poistenia.

 

I. Výška najvyššieho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie
Suma poistného na sociálne poistenie – t. j. na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, na garančné poistenie, na úrazové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy uvedeného poistného sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nadol.

1.1 Vymeriavací základ zamestnanca (§ 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)
Vymeriavacím základom zamestnanca je:
a)         príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie určený v eurách pred jeho prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom,
b)         príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, a (od 1. 8. 2006 v zmysle novely – t. j. zákona č. 310/2006 Z. z.) podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
c)         náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu (napr. § 136 až § 144 Zákonníka práce).

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa:
odstupné,
odchodné,
cestovné náhrady,
výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť,
príspevky zo sociálneho fondu,
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,
príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,
odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách,
a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, (od 1. 8. 2006) okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

P O Z O R !
Od 1. 1. 2009 sa do vymeriavacieho základu zamestnanca zahŕňa aj odmena pri odchode do starobného dôchodku s výnimkou, ak by išlo o plnenie zo zisku po zdanení, príp. o plnenie poskytnuté po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru (§ 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z.).
Z uvedeného vyplýva, že od 1. 1. 2009 už neplatí, že do vymeriavacieho základu zamestnanca na účely platenia poistného na sociálne poistenie sa nezahŕňajú odmeny pri odchode do starobného dôchodku. Vzhľadom k tomu, tieto odmeny pri odchode do starobného dôchodku sa do vymeriavacieho základu zamestnanca od 1. 1. 2009 zahŕňajú, t. j. poistné sa z tejto odmeny platí. No rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade je aj to, či odmena pri odchode do starobného dôchodku sa považuje za plnenie zo zisku pred zdanením, t. j. poistné sa platí alebo sa považuje za plnenie zo zisku po zdanení, t. j. poistné sa neplatí. Uvedené skutočnosti, t. j. za aký príjem sa považujú odmeny pri odchode do starobného dôchodku, t. j. či ide o príjmy – plnenia zo zisku pred zdanením alebo ide o príjmy – plnenia zo zisku po zdanení, je vhodné vymedziť v kolektívnej zmluve, resp. v mzdovom poriadku zamestnávateľského subjektu. V prípade, ak túto skutočnosť zamestnávateľský subjekt nemá nikde taxatívne vyprecizovanú, poistné sa z odmeny pri odchode do starobného dôchodku od 1. 1. 2009 platí.

Vymeriavací základ člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, je príjem zo závislej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Vymeriavací základ fyzickej osoby vo výkone väzby a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon prospešných prác mimo ústavu, je pracovná odmena týchto fyzických osôb podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 499/2002 Z. z. o výške pracovnej odmeny a o podmienkach jej poskytovania obvineným a odsúdeným, o výške peňažnej odmeny za výkon iných prospešných prác a o podmienkach jej poskytovania odsúdeným (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 499/2002 Z. z.“).
Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti.

 

 

 

Novela Zákonníka práce č. 574/2009 Z. z. platná od 1. marca 2010
Body 5 a 6
Zmena § 48 ods. 4 Zákonníka práce
§ 48 ods. 4 Zákonníka práce - Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky možno len z dôvodu:
h)            zastupovanie zamestnanca,
i)            vykonávanie prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
j)            vykonávanie prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
k)            vykonávanie opatrovateľskej služby podľa osobitného predpisu,
l)            vykonávanie prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru,
m)            vykonávanie prác tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja,
n)            vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Odôvodnenie k bodom 5 a 6
Doterajšia právna úprava umožňovala aj uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú. Účelom tohto nového ustanovenia je zabezpečiť väčšiu stabilitu pracovného pomeru. Nová právna úprava obmedzuje možnosť opätovného uzatvárania pracovného pomeru tak, že pracovný pomer na určitú dobu bude možné dohodnúť najdlhšie na dva roky a v rámci dvoch rokov ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Obmedzuje sa aj možnosť uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú alebo jeho predĺženie, ak ide vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho zamestnanca, ktorý je podriadený priamo štatutárnemu orgánu.
V súlade so smernicou EÚ č. 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa navrhuje redukcia osobitných kategórii zamestnancov pri predlžovaní alebo opakovanom uzatváraní pracovného pomeru na určitú dobu z dôvodu duplicity, pretože pracovný pomer na určitú dobu niektorých kategórií zamestnancov už upravuje osobitný zákon, napr. zákon o vysokých školách.
Z hľadiska porovnania právnych úprav v krajinách Európskej únie a účelu smernice EÚ spoločným znakom obmedzenia pracovných pomerov dohodnutých na určitú dobu je maximalizácia doby trvania pracovného pomeru (2 roky napr. Belgicko, Nemecko, Luxembursko) a obmedzenie opakovania uzatváraných tzv. reťazovitých pracovných pomerov na určitú dobu ustanovením vecných dôvodov. Z vecných dôvodov prevažujú predovšetkým sezónne práce, zastupovanie zamestnancov počas pracovnej neschopnosti a zastupovanie zamestnancov počas materskej dovolenky a počas rodičovskej dovolenky.
Možnosť rozšírenia vecných dôvodov predĺženia alebo opätovne uzatvoreného pracovného pomeru sa naďalej ponecháva aj na dohodnutie v kolektívnej zmluve. Ide o významný nástroj flexibility právnej úpravy v prospech zamestnávateľa pri uzatváraní pracovných pomerov na určitú dobu.
Taktiež sa ustanovilo v súlade so smernicou EÚ, že obmedzenia uvedené v § 48 ods. 2 a 8 Zákonníka práce sa nebudú vzťahovať na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania. Úlohou agentúr dočasného zamestnávania je zabezpečiť predovšetkým dočasnú potrebu pracovnej sily pre zamestnávateľov. V prípade, že by sa obmedzujúce ustanovenia o opätovnom uzatváraní pracovných pomerov vzťahovali aj na dočasné pridelenie zamestnancov, nemohol by sa naplniť účel tejto flexibilnej formy zamestnávania.

 

 

Zisťovanie priemerného zárobku v príkladoch, otázkach a odpovediach
Princípy zisťovania priemerného zárobku
Základným princípom zisťovania priemerného zárobku zamestnanca je, že sa zisťuje vždy v štvrťročných intervaloch. Zákonník práce jednoznačne ustanovuje, že priemerný zárobok je zamestnávateľ povinný zisťovať vždy:
k prvému dňu každého kalendárneho štvrťroka, pričom pri jeho zisťovaní vychádza
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby odpracovanej v tomto období a
zistený priemerný hodinový zárobok sa vyjadruje zaokrúhlený podľa pravidiel aritmetického zaokrúhľovania na 4 desatinné miesta.
Priemerný zárobok je zamestnávateľ povinný používať počas celého štvrťroka, s výnimkou prípadov taxatívne uvedených v § 134 odsek 5 Zákonníka práce.
Upozornenie:
Mzdou sa rozumie vždy mzda pred vykonaním povinných odvodov a zrazením preddavku na daň podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce (tzv. hrubá mzda). Do tzv. hrubej mzdy na účely zistenia priemerného zárobku sa nezahŕňajú plnenia, ktoré v zmysle § 118 Zákonníka práce nie sú mzdou. Naopak, do mzdy na tieto účely sa musí zahrnúť peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy, vyplatenej v rozhodujúcom období.

Čo je rozhodujúce obdobie?
Pojem „rozhodujúce obdobie“ je definovaný jednoznačne: rozhodujúcim obdobím je vždy predchádzajúci kalendárny štvrťrok. To znamená, že pre zistenie priemerného zárobku k 1. januáru je rozhodujúcim obdobím vždy 4. štvrťrok predchádzajúceho roka; pri zisťovaní priemerného zárobku zamestnanca k 1. aprílu je rozhodujúcim obdobím celý 1. štvrťrok bežného roku, atď.

Ako chápať prvý deň štvrťroka, ak zamestnanec nastúpil v priebehu štvrťroka?
Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho štvrťroka, je zrejmé, že nebol v pracovnom pomere k 1. dňu tohto štvrťroka. Rozhodujúcim obdobím je však aj v tomto prípade predchádzajúci kalendárny štvrťrok, kedy zamestnanec ešte nebol u zamestnávateľa v pracovnom pomere.
Zamestnávateľ v takom prípade zistí pravdepodobný zárobok zamestnanca postupom podľa § 134 odsek 3 z fiktívnej (pravdepodobnej) mzdy, ktorú by zamestnanec zarobil, keby počas tohto štvrťroka už bol v pracovnom pomere. Aj keď zistený pravdepodobný zárobok sa za obdobie pred vznikom pracovného pomeru neuplatní, formálne možno zistenú sumu považovať za pravdepodobný zárobok zistený k 1. dňu štvrťroka.

Čo tvorí zúčtovanú mzdu zamestnanca na tieto účely?
Do zúčtovanej mzdy zamestnanca za rozhodujúce obdobie sa v plnej výške zahrnujú len tie zložky mzdy, ktoré nie sú poskytované za dlhšie ako štvrťročné obdobie. Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu taká zložka mzdy alebo jej časť, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa do zúčtovanej mzdy v súlade s § 134 ods. 7 Zákonníka práce zahrnie len jej pomerná časť, pripadajúca na kalendárny štvrťrok a ďalšia časť alebo ďalšie časti takejto zložky sa zahrnú do zúčtovanej mzdy zamestnanca pri zisťovaní jeho priemerného zárobku v ďalších rozhodujúcich obdobiach.
Všeobecne teda možno uviesť: zúčtovanou mzdou na účely zistenia priemerného zárobku zamestnanca je súčet:
vyplatených zložiek mzdy za mesiace, spadajúce do rozhodujúceho obdobia, ktoré sa poskytli za prácu nepresahujúcu rozhodujúce obdobie,
príslušných alikvotných súm tých zložiek mzdy, ktoré sa viažu na dlhšie ako jedno rozhodujúce obdobie, ktoré boli vyplatené počas rozhodujúceho obdobia, a
alikvotných súm obdobných zložiek mzdy, vyplatených v predchádzajúcich rozhodujúcich obdobiach, ktoré sa prenášajú z predchádzajúcich štvrťrokov do rozhodujúceho obdobia.

Ako sa uplatňujú pravidlá aritmetického zaokrúhľovania priemerného zárobku?
Pravidlá aritmetického zaokrúhľovania sú súčasťou Všeobecných metodických pokynov pre spravodajské jednotky, vydaných ŠÚ SR. Postup pri zaokrúhľovaní podľa týchto pravidiel vychádza z normy STN ISO 31–0 z júla 1997. V zmysle týchto pravidiel sa pri zaokrúhlení všeobecne postupuje tak, že ak za zaokrúhľovanou číslicou, ktorá sa v prípade zaokrúhlenia priemerného zárobku nachádza na 4. mieste za desatinnou čiarkou, nasleduje na piatom desatinnom mieste číslica:
menšia ako 5, zaokrúhľovaná číslica zostáva bez zmeny (napr. 2,298443... sa zaokrúhli na 2,2984 eura),
väčšia ako 5, zaokrúhľovaná číslica sa zväčší o jednotku (napr. 2,474362... sa zaokrúhli na 2,4744 eura,
rovná 5, za ktorou však aspoň jedna z ďalších číslic je rôzna od nuly, zaokrúhľovaná číslica na štvrtom desatinnom mieste sa taktiež zväčší o jednotku (napr. 2,3265502... sa zaokrúhli na 2,3266)
Špecifickým prípadom je, ak sa na piatom desatinnom mieste nachádza číslica „5“ osamotená, t. j. za touto päťkou už nenasledujú žiadne ďalšie číslice. V takom prípade pravidlá aritmetického zaokrúhľovania určujú rozličný spôsob zaokrúhlenia práve podľa toho, či zaokrúhľovaná číslica pred osamotenou päťkou je párna alebo nepárna:
ak je táto zaokrúhľovaná číslica na štvrtom desatinnom mieste párna, zostáva číslica bez zmeny (napr. 2,32345 sa zaokrúhli na 2,3234 eura)
ak je zaokrúhľovaná číslica na štvrtom desatinnom mieste nepárna, zaokrúhľovaná číslica sa zvýši o jednu jednotku (napr. 2,33575 sa zaokrúhli na 2,3358 eura).
Uvedený spôsob zaokrúhľovania priemerného hodinového zárobku platí aj pre zaokrúhľovanie zisteného pravdepodobného zárobku zamestnanca.

Majú sa štvrťročné odmeny zahrnúť do mzdy v plnej výške?
Do zúčtovanej mzdy sa zahŕňajú všetky plnenia, ktoré majú charakter mzdy v zmysle § 118 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce, t. j. sú plnením za prácu vykonávanú v rámci pracovného pomeru. Zákonník práce mimo zákonných mzdových zvýhodnení a mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce nepredurčuje názvy zložiek mzdy, ktoré sa budú zamestnancom poskytovať.
V súlade s § 119 ods. 3 Zákonníka práce sa formy odmeňovania zamestnancov, suma základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení, poskytovaných za prácu, vrátane podmienok ich poskytovania, majú dohodnúť v rámci mzdových podmienok.
Pokiaľ zamestnávateľ v súlade s dohodnutými mzdovými podmienkami poskytuje napr. výkonnostnú odmenu v štvrťročných intervaloch, takáto zložka mzdy sa viaže na rozhodujúce obdobie, teda nemá charakter plnenia, ktoré sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, preto sa nemôže uplatniť ustanovenie § 134 ods. 7 Zákonníka práce o rozložení sumy na viac rozhodujúcich období. Zamestnávateľ musí zahrnúť do zúčtovanej mzdy za príslušné rozhodujúce obdobie celú sumu štvrťročnej odmeny.

Zamestnanec pracuje popri pracovnom pomere aj na dohodu; má sa odmena pripočítať k zúčtovanej mzde?
V žiadnom prípade nie je možné do zúčtovanej mzdy zahrnúť také plnenia, ktoré nie sú mzdou (napr. náhrady mzdy, náhrada za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu a pod.). V nadväznosti na uvedené sa ani do počtu zamestnancom odpracovaných hodín nemôžu zahrňovať hodiny, za ktoré zamestnancovi nebola poskytovaná mzda.
Odmeny vyplácané fyzickej osobe, ktorá pre zamestnávateľa pracuje na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemajú charakter mzdy za prácu z toho dôvodu, že sa nejedná o plnenie poskytované za prácu, vykonanú v rámci pracovného pomeru; to vyplýva už z názvu tohto pracovnoprávneho vzťahu: práca je vykonávaná mimo pracovného pomeru. Vyplatené sumy odmien na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov nie sú mzdou, preto ich nemožno zahrnúť do zúčtovanej mzdy za prácu.